CESTY K SEBE (o projekte)

Každý z nás je jedinečnou a neopakovateľnou bytosťou, napĺňajúcou svoj osud do miery, do akej nám dispozície, okolnosti, chuť a vôľa dovolia… Niekto dostal do vienka viac, niekto menej, a niekto len inak… Myšlienka organizovať každoročne benefičný koncert pre deti s psychickým postihom sa zrodila práve na týchto základoch – snahe porozumieť rôznorodosti, prispieť k odtabuizovaniu toho, čo je iné, zvláštne, málo zrozumiteľné, neznáme, možno vzbudzujúce obavy a v neposlednom rade pomôcť. Adresátom benefície každoročne organizovaného projektu budú 12.2.2017 už po 16. krát malí pacienti – deti, ktoré sa liečia na Klinike detskej psychiatrie na bratislavských Kramároch. Projekt vznikol z iniciatívy pezinského chrámového zboru Ad Una Corda a možno ho označiť za jednu z jeho najtrvácnejších aktivít.

Je len prirodzené, že zámerom pravidelných novoročných koncertov, ktoré dlhoročne pezinský chrámový zbor usporadúva, sa stala aj pomoc ľuďom, ktorí ju potrebujú. Zamerali sa na minoritnú a opomínanú skupinu, ktorá naozaj stojí na okraji záujmu spoločnosti – na detských pacientov s psychickými poruchami. Väčšina z nás má detstvo zafixované ako šťastné a bezstarostné obdobie, do ktorého sa radi v spomienkach vraciame. Preto azda prekvapí informácia, že aktuálne psychickou poruchou na Slovensku trpí približne 15 percent celkovej detskej populácie do veku 18 rokov. Sú to poruchy, ktoré zvyčajne nie sú zrejmé na prvý pohľad a dodnes sú opradené rôznymi predsudkami, nepochopením a zahanbením. Majú však v mnohých prípadoch značný vplyv na celkový vývin mladého človeka, na jeho skúsenosť so svetom, vytváranie si vzťahov, ich osobnostný, sociálny a profesionálny vývin a niekedy presahujú až do dospelosti. Spoločenský život je čím ďalej komplikovanejší a v súvislosti s tým narastá aj počet mladých ľudí, ktorí sa nedokážu na neho primerane adaptovať, respektíve, ktorým ich rodina nedokáže zabezpečiť primerané podmienky pre spokojnosť a zdravý vývin. Vzrastá počet závislostí na psychoaktívnych látkach, vzrastá počet adaptačných a emočných porúch, celkovo v posledných rokoch zaznamenávame nárast počtu psychických starostí u detí. Detstvo je len zdanlivo bezstarostným obdobím. Väčšina psychických porúch sa však dá v súčasnosti úspešne liečiť, alebo aspoň výrazným spôsobom redukovať, či poskytnúť úľavu. Pre deti, ktoré sa liečia na Klinike detskej psychiatrie, sa na to využíva celý rad rôznych terapií. Jednou z najpodstatnejších foriem je arteterapia, ktorú v najširšom slova zmysle môžeme charakterizovať ako terapiu umením. Na tú sa celoročne spotrebuje niekoľko stovák kilogramov keramickej hliny, nehovoriac o najrôznejších výtvarných pomôckach. Pre deti je najprirodzenejšou činnosťou hra, z ktorej vychádza hrová terapia ku ktorej je opäť potrebné množstvo cielene vyberaných hračiek, z veľkej časti spotrebného materiálu. Vďaka štedrým príspevkom poslucháčov bolo možné zabezpečiť deťom nielen tieto materiály. Za 15 rokov existencie projektu sa podarilo získať od donorov celkovo 42 419,04 EUR, čo umožnilo financovať zariadenie herne, nové sedačky, klimatizáciu (oddelenie psychiatrie sa nachádza na najvyššom poschodí nemocnice a pod strechou nebývajú letá vždy najpríjemnejšie). Niektoré z prác detí sme mali možnosť vidieť aj v prezentácii počas koncertu. Tieto dielka okrem významnej terapeutickej a sebavýpovednej hodnoty majú aj hodnou umeleckú, minulý rok psychiatrická klinika zorganizovala aj v našich končinách ojedinelú významnú výstavu „art brut“. S pomocou dlhodobého, nezištného a štedrého prispenia pezinčanov môžeme hovoriť o výraznom skvalitnení podmienok, terapeutických možností a priestoru na hodnotnú sebarealizáciu pre deti, ktoré musia prežiť isté obdobie v nemocnici. Je to veľký vklad pre zdravý, spokojný život doposiaľ malých ľudí. ĎAKUJEME.

Libanonský básnik Chalíl Gibrán vraví:

„A sú aj takí, ktorí dávajú a nepoznávajú v dávaní bolesť, ani v ňom nehľadajú radosť, ani nedávajú z ohľadu na ctnosť.
Tí dávajú tak, ako myrta v údolí vydychuje do priestoru svoju vôňu.
Ich rukami prehovára Boh a ich očami sa usmieva na zem…“

Článok bol uverejnený v časopise PEZINČAN

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInPrint this page