Spevácky spolok v Pezinku, ktorý svojimi koncertnými vystúpeniami úspešne pôsobil do roku 1910, vznikol v novembri 1867. Ako sa dozvedáme zo štatútu spolku, ktorý opatruje Okresný archív v Modre, poslaním spevokolu bolo umelecké pestovanie a rozširovanie mužského zborového spevu. Vytýčený cieľ mal spevokol zabezpečovať sústavným nacvičovaním skladieb a speváckymi večermi pre obecenstvo nielen v Pezinku, ale aj v iných mestách a obciach. Hlavné koncerty spevokolu v Pezinku mali byť počas roka tri: na sviatok založenia spolku (november), silvestrovský koncert a fašiangová tanečná zábava so spevom. Zájazdy do okolia sa mali konať hlavne v lete, a to podľa možnosti aj s hudbou. Spevokol vystupoval nielen na občianskych slávnostiach, ale aj na slávnostiach cirkevných a pri bohoslužbách v katolíckych a evanjelických chrámoch. V roku 1910 prišlo k istým zmenám v činnosti spolku, čomu nasvedčuje aj jeho pomenovanie „občiansky spevokol.“ Že v roku 1910 nejde o nový spevokol, ale pokračovanie spevokolu z roku 1867 svedčia aj tlačou vydané stanovy s rovnakým emblémom na prvej strane.
V roku 1914 františkánsky páter Odorik Follrich začal formovať Pezinský chrámový zbor. Po prvej svetovej vojne sa pod vedením národného umelca Eugena Suchoňa rozšíril na zmiešaný zbor. V priebehu 50-tych a v prvej polovici 60-tych rokov aktivita zboru bola tlmená v dôsledku rastúceho komunistického protináboženského útlaku. V týchto sťažených podmienkach zbor nacvičoval nové skladby v súkromných domoch pod vedením Jarolíma Šipoša. Zbor nezanikol ani v dobe normalizácie, i keď jeho činnosť sa nemohla rozvíjať v plnej šírke. Na konci radu dirigentov formujúcich po desaťročia toto teleso stojí od roku 1987 Marián Šipoš.
Od roku 1987 vedie zbor Marián Šipoš, ktorý pri dirigentskom pulte nahradil svojho otca. Až po páde komunistického totalitného systému v roku 1989 mohol zbor rozvíjať svoju činnosť v plnej šírke. V súčasnosti sa zbor venuje predovšetkým interpretácii klasickej i modernej chrámovej hudby. Za sebou má celý rad aktivít, najmä súťaží, festivalov a koncertov. Jeho pozoruhodné kvality potvrdzujú aj tri 1. miesta na medzinárodných zborových súťažiach v Olomouci (1998), na Malte (2002) a v Banskej Bystrici (2008), ako aj Zlaté pásmo na medzinárodnej súťaži Musica Sacra v Bratislave (2007), či množstvo dalších ocenení na súťažiach v Portugalsku, Estónsku, Francúzsku či Dánsku. Okrem toho koncertoval v 13 europských krajinách i v USA. Účinkuje pri významných cirkevných slávnostiach a na festivaloch vážnej hudby (BHS) či projektoch (tanečné divadlo Everest pre SND). O neobvyklej komunikatívnej schopnosti zboru počas vystúpení svedčí aj samostatný koncert na festivale Bažant Pohoda 2008. Na svojom konte má zbor 2 profilové CD (Ad una Corda 1999, Te Deum Laudamus 2006) a verejné nahrávky pre Slovenský rozhlas. Organizuje medzinárodný festival chrámových zborov AD UNA CORDA v Pezinku a rad dalších koncertných cyklov a projektov. Za svoju aktívnu činnosť bol zbor v roku 2000 ocenený Mestom Pezinok a v roku 2005 Bratislavským samosprávnym krajom.