1867-1903
Spevácky spolok v Pezinku vznikol na jeseň 1867. Dočasný výbor vyhotovil a schválil stanovy spolku 3.11.1867, čo možno považovať za deň vzniku Pezinského spevokolu. Štátny sekretár Jozef Szlávy dňa 25.3.1868 stanovy spolku schválil pod číslom 1463.
1903-1910
V roku 1903, t.j. na 35. výročie vzniku spolku, si dal spevokol stanovy z roku 1867 vytlačiť v Bratislave u Štefana Edera. Brožúrka, ktorá má 12 strán, má názov: Statuten des Gesangvereines zu Bősing a dozvedáme sa z nej základné údaje o spolku a jeho činnosti. Jeho poslaním bolo umelecké pestovanie a rozširovanie mužského zborového spevu, ktorý už pri zrode počítal so spoluprácou pezinského hudobného spolku. Vytýčený cieľ mal spevokol zabezpečovať sústavným nacvičovaním skladieb a speváckymi večermi pre obecenstvo nielen v Pezinku, ale aj v iných mestách a obciach. Hlavné koncerty spevokolu v Pezinku mali byť počas roka tri: na sviatok založenia spolku (november), silvestrovský koncert a fašiangová tanečná zábava so spevom. Zájazdy do okolia sa mali konať hlavne v lete, a to podľa možnosti aj s hudbou. Spevokol vystupoval nielen na občianskych slávnostiach, ale aj na slávnostiach cirkevných a pri bohoslužbách v katolíckych a evanjelických chrámoch. Ak by mal spevokol po viac než 10 rokov nedostatok členov, malo ho valné zhromaždenie rozpustiť a muzikálie i hudobné nástroje mal prevziať magistrát mesta.
1910-1914
V roku 1910 prišlo k istým zmenám v činnosti spolku, čomu nasvedčuje aj jeho pomenovanie „Pezinský občiansky spevokol“. Že v roku 1910 nejde o nový spevokol, ale pokračovanie spevokolu z roku 1867 svedčia aj tlačou vydané stanovy s rovnakým emblémom na prvej strane.
1914-1931
V roku 1914 františkánsky páter Odorik Follrich začal formovať Pezinský chrámový zbor, ktorý bol spočiatku dievčenský. Po prvej svetovej vojne sa pod vedením organistu Ladislava Suchoňa rozšíril na zmiešaný zbor. Hrou na klavír i organ zbor doprevádzal syn dirigenta, národný umelec Eugen Suchoň.
1931-1956
Po odchode rodiny Suchoňovcov do Bratislavy zbor istý čas viedol hudobný skladateľ Alojz Paučo a po ňom pezinský organista Teodor Jozef Hirner, ktorý spevákov vyučoval hudobnej náuke a učil ich spievať z nôt. Počas vojenskej služby Jozefa Hirnera zbor viedol jeho brat Alexander a neskôr organisti Tomáš Kemenec či Jozef Bacigál. V tomto období sa zbor zúčastňoval prehliadok a súťaží speváckych zborov v Nitre, Trnave aj vo Viedni.
1956-1987
V priebehu 50-tych a v prvej polovici 60-tych rokov bola aktivita zboru tlmená v dôsledku rastúceho komunistického protináboženského útlaku. V týchto sťažených podmienkach zbor nacvičoval nové skladby v súkromných domoch pod vedením Jarolíma Šipoša v spolupráci s organistom Františkom Adamčíkom a jeho účinkovanie sa obmedzilo len na vystupovanie v rámci liturgie pri slávení väčších cirkevných sviatkov. Zbor nezanikol ani v dobe normalizácie, i keď jeho činnosť sa nemohla rozvíjať v plnej šírke. Na konci radu dirigentov formujúcich po desaťročia toto teleso stojí od roku 1987 Marián Šipoš.
1987-2019
Zbor vznikol v novembri 1867 pôvodne ako Spevácky spolok v Pezinku. Po prvej svetovej vojne sa pod vedením národného umelca Eugena Suchoňa rozšíril na miešaný zbor. V priebehu 50. a 60. rokov 20. storočia bola aktivita zboru tlmená v dôsledku rastúceho komunistického protináboženského útlaku. Od roku 1995 nesie zbor názov Ad Una Corda. V súčasnosti sa zbor venuje predovšetkým interpretácii klasickej i modernej chrámovej hudby. Participuje na mnohých aktivitách, najmä súťažiach, festivaloch a koncertoch. Jeho pozoruhodné kvality potvrdzuje aj päť 1. miest na medzinárodných zborových súťažiach v Olomouci (1998), na Malte (2002), v Banskej Bystrici (2008), v kanadskom Powell River (2018), v Žiline (2018), ako aj Zlaté pásmo na medzinárodnej súťaži Musica Sacra v Bratislave (2007), či množstvo ďalších ocenení na súťažiach v Portugalsku, Estónsku, Francúzsku či Dánsku. Koncertoval v 15 európskych krajinách, Izraeli i v USA a v Kanade. Účinkuje pri významných cirkevných slávnostiach a na festivaloch vážnej hudby (Bratislavské hudobné slávnosti, Musica sacra v Nitre, Cyrilometodské dni v Terchovej, Festival sakrálneho umenia v Košiciach a i.) či projektoch (tanečné divadlo Everest pre balet Slovenského národného divadla). O neobvyklej komunikatívnej schopnosti zboru počas vystúpení svedčí aj samostatný koncert na festivale Bažant Pohoda 2008. Spolupracoval s profesionálnymi orchestrálnymi telesami ako Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátna filharmónia Košice, Štátny komorný orchester Žilina, Slovenský komorný orchester, Musica Aeterna, Solamente naturali, Orchester ľudových nástrojov OĽUN, Pärnu City Orchestra, ďalej s neprofesionálnymi telesami ako Komorný orchester Technik a Trnavský komorný orchester. Na svojom konte má zbor 2 profilové CD (Ad una Corda 1999, Te Deum Laudamus, 2006) a verejné nahrávky pre Slovenský rozhlas. Zbor z vlastnej iniciatívy organizuje rad koncertných cyklov (Salve Musica Slovaca, Pax Christi) a hudobných benefičných projektov (Cesty k sebe, Organissimo). Za svoju aktívnu činnosť bol zbor v roku 2000 ocenený Mestom Pezinok a v roku 2005 Bratislavským samosprávnym krajom. V roku 2017 pri príležitosti 150. výročia založenia Pezinského speváckeho spolku zbor zorganizoval nieľko koncertov v pezinských chrámoch, kde s úspechov uviedol viacero štýlovo rôznorodých vokálno-inštrumenálnych diel.
Na konci radu dirigentov formujúcich po desaťročia toto teleso je Marián Šipoš. Prvé hudobné vzdelanie získal Marián Šipoš (povolaním stavebný inžinier) na Základnej umeleckej škole v Pezinku, kde absolvoval hru na klavír. Neskôr študoval organ a spev. Už ako deväťročný účinkoval pri bohoslužbách spevom a hrou na organ. Vedenie pezinského chrámového zboru prevzal po svojom otcovi ako šestnásťročný v roku 1987. Svojim aktívnym prístupom sa snaží o systematickú popularizáciu chrámovej hudby v jednotlivých regiónoch Slovenska, ako aj o prezentáciu slovenskej zborovej tvorby v zahraničí.